Ignác to má už za sebou vravím si.

            "Niekto ďaľší chce? Opýtal sa terapeut.

            "Ja by som mohla,"povie jedna mladá pani tak tridsaťpať rokov može mať. "Nás otec nechal bosých na snehu. Keď

prišiel opitý na štedrý večer potom sa obesil na povale. Odrezávala som ho.Mama tá by ho tam nechala visieť, ona ho našla 

a šli sme tam spolu. Mama sa mu hodila na nohy a hompáľala sa na ňom, nenávidela ho za to všetko čo nám porobil. Potom

mu vzala z kapsy cigarety a odišla, odvtedy mám samovražedné myšlienky, samovraždu neuznávam ale cez to to do mňa ne

jako naliezlo. Viem , že keby som sa obesila, dusila by som sa a vtedy by som pochopila, že som urobila najvačšiu sprostosť."

             Psychoterapeut sa po nás pozerá a keď nikto sa neozve dlhší čas povie:" Povie niekto ďaľší o sebe, keď sa nechcete

k tomuto vyjadriť?" Chcem to mať tiež za sebou i keď sa mi veľmi do toho nechce. Odrádza ma od toho aj fakt, že vobec nie

je povinné o sebe hovoriť. Ale bojím sa , že by nás riaditeľ vyhodil, keď nepoviem nič. Radšej začnem lebo keby ma terapeut

sám zrazu vyzval kto vie či by som niečo zo seba dostal."Ja, ja, ja mám taký problém, že, že, že, ja, ja, ja, ja sa cítim ako škre

čok, že , že , že, ja sa cítim, ja mám taký problém, ja nie....viete, ja sa do toho tak vcítim jak škrečok. Človek sa musí všetko

učiť, škrečok to má danné, my sa musíme učiť Nemčinu, sa učíme nemčinu a nikdy sa toho veĺa nenaučíme, stále za niekým

zaostávame, stále je od nás niekto viac a potom sa mu aj lepšie žije. Výnimka kto sa narodí v inteligentnej rodine. Furt sú prob

lémy, len samé mindráky a prachy vládnu svetu." Nikto nereagoval tak dal, tak dal terapeut priestor jednému mladíkovi.

            "Náš foter ležal celý život na gauči, vobec si nás nevšímal, nezaujímal som ho, ani máti ho nezaujímala. najprv sa otrávil

brat, otvoril som záchod a on tam ležal. O mesiac som to urobil ja." Zase nikto nič dlho nepovedal tak komunitu terapeut ukon

čil. "Zajtra budeme pokračovať, pre dnešok končíme," povedal. Ako sme vychádzali Elena sa pri nás pristavila a povedala:"do

bré choroby máte. Jana nás oboch žduchla do rebier a potmehúdsky sa na nás usmiala.

            "Mala som vám sama vymyslieť niečo normálne,"hnevala sa Elena sama na seba. "Ale keď sa to tak vezme boli ste per

fektní, nie je nad improvizáciu, fakt ste kokoti." Okolo nás prešiel Elenin bývalý, nejako sa mu nepozdávame.Neviem či bol na

skupine a či to počul. Zazerá hlavne po mne, asi videl ako sa veselo rozprávame s Elenou. Elena zbehla dolu schodmi. na sester

ni sa vo dverách stretla s Vladom. "Čo chcel?"opýtala sa Pavli.

             "Karty tých dvoch,"povedala Pavla.

             "A dala si mu ich, tie karty?"

             "Nie, nemám naňho čas, ponáhľam sa na autobus. Elena chytro vybehla za nami hore. Stáli sme na chodbe a zhovárali sa

s Mirom a Jirkom. "Bacha na tých dvoch,"vraví nám Elena, keď si nás vzala na stranu od Mira a Jirku.."Riaditeľ je nervák, nervóz

ny je so svojej ženy a asi hlavne zo seba."

             "Nič ti to nevraví?"opýtam sa Ignáca. To bude tvoj odud, keď sa oženíš.

             "Stále vymýšľa nejaké vynálezy, je stále mysľou vo svojich vynálezoch, povedal, že keby niečo vymyslel, bol by na ňu

dobrý.Nenávidí svojej ženy sestru, vždy jej len odvrkne, keď sa ho niečo opýta a pritom sa mu stará o syna.Už musím ísť po svo

jom,"povedala Elena. Elena zbehla dolu schodmi a zbadala riaditeľa ako ide po chodbe nesúc pred sebou veľký hrniec z ktorého

vytŕča veľká drevená páka.K riaditeľovi podíde jeho švagrová a povie mu:" jaro, načo máš čiapku na hlave, veď je teplo?"

             "Idem robiť džem tak som si dal zimnú šiltovku,"odsekol jej hrubo,"aby mi tam nepadali vlasy. Riaditeľ ako zbadal Elenu

hneď za ňou vystrelil a vystatovačne povedal:"Čo, ten zlepšovák aby vám nepadali striekačky zo stola bol dobrý nie?  A toto tu

s kľukou som tiež vyrobil sám."

             "Vynikajúci bol, moc nám to pomohlo,"povedala Elena.

             "To som rád." Vlado sa chcel s nami veľmi rozprávať tak prišiel za mnou.

             "Počúvaj,"povedal."Netoč sa okolo nej lebo uvidíš, na to ťa upozorňujem popredu." Mňa to veľmi popudilo a povedal som

mu:"Ty sa radšej snaž aby si nebol ako tvoj foter."Zákernosť za zákernosť.

             "Ty si tu skončil,"povedal nahnevane Vlado a odišiel.

             Vonku už je tma. Pred železnou bránou vzadu zo dvora stoja zabijaci. "Vajíčko, choď to tam okuknúť, daj si tam, postav si

k bráne...hen popolnicu a preskoč cez tú bránudnu." Vajíčko sa obšmieta okolo popolnice, skúša na poplnicu vyliezťale nedarí sa

mu."On nevie vyliezť ani na popolnicu,"vysmieva sa mu jeden zo zabijakov.

             "Tak tam choď ty,"hnevá sa Vajíčko.

             "Keď tam popjdem tak ich zabijem, zabijem ich aj hned,"povedal ten čo sa mu smial.

             "Zabiješ, zabiješ, choď vajko, o to nám ide, že Vajko? 

             "Jasné šéfe" a vylieza na popolnicu a odtiaľ na bránu, preloží nohu cez bránu, stúpi zvnútra na kĺučku a zoskočí dnu do dvora.

Bezradne sa obzerá po dvore, kúsok pokročí potom cúvne a zase sa obzerá okolo seba. Vo dvore je maringotka a uprostred dvora

zopár stromov. vajko uvidel, že v jednom okne budovy dole sa svieti a vraví si pre seba:"Okuknúť, okuknúť, ale čo mám robiť nepo

vedal. tam sa svieti, tam je tma, popolnica tu ani nie je z tejto strany ako sa dostanem odtiaľto? Pozre na bránu a vidí, že na samom 

spodku sú uložené tehly. Zopár ich dal preč, odhasproval bránu na všetkých miestach kde sa dalo a s veľkou námahou ju otvára, tá sa

s veľkým lomozom otvára. Pred bránou stoja jeho komplici, šéf naňho vyvaľuje oči:" Výborne Vajíčko, bravúrne si to vykonal, toto

bolo naozaj potichu, jak lesná zver si bol potichu, ako indián, ja ťa zabijem," zaženie sa šéf naňho.Vajíčko stojí ako stuhnutý. V tom je

dinnom rozsvietenom okne zapraskalo a niekto otvoril dvere, zbehol po malých schodíkoch a odtiaľ volá:"Kto je tam? a ide k bráne.

Keď ich tam uzrie stáťpýta sa prísne:"Čo je páni, čo by ste radi?"

               Pani prepáčte, tuto kolega bol trocha hlučnejší, ale chcel sa Vás niečo spýtať, zabudli sme tu nejaké náradie, chceli sme len

tak potichu otvoriť maringotku a potichu zase zmiznúť, ideme skoro ráno do Čiech pracovať a tuto kolega maliar si zabudol v marin

gotke štetku na maľovanie."

               "Neviete kde je zvonček? teraz v noci sa chodí po náradie? vystrašili ste ma. Mali ste mi zazvoniť z predu keď už to tak horí."

               "Skoro ráno ideme robiť jeden dom do Čiech, len na jeden deň tam ideme,"rozprával jej šéf.

               "Toto budem musieť dať do hlásenia. Tak si to choďte vziať, keď už ste tu, už som mala byť dávno doma o chvíľu mi ide

posledný autobus."

               "Fakt?" povie šéf výsmešne pohŕdavo. Tak pardón." Pavla zatvára bránu, šéf dáva do dverí nohu a povie:" Už vám nič nepoj

de, žiadny autobus." Vyťahuje pištoľ a strelí ju do čela. Pavline telo spadlo bezvládne na zem.

               "Hoďte ju....žumpu vidím hen tam....Zatvor Vajko bránu a daj tam tie tehly, pojdeme teda z predu."